Obsah:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 10.04.2025 zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi usmernenie k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov (ďalej len „usmernenie“) podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DFT“).
Okrem právneho základu sa v usmernení objasňuje výklad troch problematických oblastí zákona o DFT.
Usmernením sa bližšie špecifikuje pojem „vykonávanie činnosti v tuzemsku“ pre účely zákona
o DFT ako
Celkovo možno vidieť v upresnení výkonu činnosti v tuzemsku snahu o doplnenie tejto definície, ktorá v zákone o DFT aktuálne absentuje. Definícia v usmernení v prevažnej miere kopíruje definíciu stálej prevádzkarne z pohľadu zákona o dani z príjmov, aj keď usmernenie sa na zákon o dani z príjmov neodvoláva, a zároveň nie je ani právne záväzné. Na druhej strane, vzhľadom na časový test uvádzaný v usmernení, mnoho doteraz prezentovaných podnikateľských činností v SR by už nemalo dani z finančných transakcií podliehať (napr. zahraniční predajcovia s príležitostnými predajnými stánkami s občerstvením, zahraničné jarmoky a cirkusy a mnoho iného).
Uskladnenie zásob daňovníka v tuzemsku bez ďalšej súvisiacej činnosti daňovníka nezakladá činnosť daňovníka v tuzemsku. Podmienka výkonu činnosti daňovníka v tuzemsku je podľa usmernenia splnená, ak je dodávanie alebo vystavovanie týchto tovarov a služieb v tuzemsku prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti sústavné alebo opakované prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.
Zároveň sa konkretizujú a na príkladoch popisujú rôzne situácie, ak zahraničný daňovník disponuje/nedisponuje na území Slovenskej republiky bankovým účtom, ak daňovník vykonáva transakcie, ktoré iba z časti súvisia s činnosťou daňovníka vykonávanou v tuzemsku a pod.
Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka v tuzemsku. Ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov resp. platieb, o preúčtované náklady. Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov (napr. stále prevádzkarne/organizačné zložky umiestnené v SR).
Usmernenie v tejto časti obsahuje aj negatívne vymedzenie prípadov, pri ktorých sa nejedná o preúčtovanie nákladov. Konkrétne sa za preúčtovanie nákladov nepovažuje prevzatie dlhu podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka, či novácia záväzku podľa § 570 až 573 Občianskeho zákonníka a ani situácia, ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ho predáva ďalej daňovníkovi. Navyše, daňovník podľa usmernenia nie je povinný zaplatiť daň zo sumy preúčtovaných nákladov, ak finančná transakcia, ktorá je predmetom preúčtovaných nákladov, nie je predmetom dane.
Možnosť odpočítania dane platiteľom dane podľa § 10 ods. 5 zákona o DFT, ktorá bola zrazená daňovníkovi v rámci tuzemského preúčtovania nákladov, zabezpečí rovnaké podmienky ako pri preúčtovaní nákladov zo zahraničia. Ide o eliminačné opatrenie voči znevýhodneniu slovenského daňovníka, ktorý vykonal úhradu za iného daňovníka v tuzemsku.
Oznámenie o výške dane sa podáva iba za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úhrade preúčtovaných nákladov daňovníkom, a to najmä započítaním alebo zaplatením. Pod pojmom úhrada preúčtovaných nákladov sa rozumie aj vyrovnanie preúčtovaných nákladov iným spôsobom. Naďalej platí, že vzájomné započítanie pohľadávok však nie je predmetom dane.
Usmernenie zdôrazňuje, že predmetom dane nie sú finančné transakcie v rámci cashpoolingu iba v tom prípade, ak ide o kompenzáciu zostatkov na jednotlivých platobných účtoch členov konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa (t. j. napríklad v rámci tej istej banky), ktoré tento poskytovateľ vykonáva automatizovaným spôsobom. Vyňatie z predmetu dane sa teda nevzťahuje na cashpooling medzi takými účtami daňovníkov (členovia konsolidovaného celku), ktorú sú vedené viacerými poskytovateľmi.
Cashpooling je prepojenie zostatkov bankových účtov
Aj napriek tomu, že usmernenie malo priniesť jednotný výklad zákona o DFT a objasniť aplikáciu dane z finančných transakcií v špecifických situáciách, je otázne, či sa tento zámer podarilo usmernením naplniť. V praxi aj naďalej ostáva množstvo nevyriešených otázok, pri ktorých je veľmi problematické posúdiť vznik povinnosti uplatňovať daň z finančných transakcií. Najmä v súvislosti s pojmom vykonávania činnosti v tuzemsku, ktorý je rozhodujúci pri určení rozsahu daňových povinností zahraničných osôb bez slovenského platobného účtu, nejednoznačný výklad môže spôsobiť nejednotné uplatňovanie zákona o DFT. Vzhľadom na stále veľké množstvo otázok odporúčame posúdiť každú jednotlivú transakciu samostatne s ohľadom na všetky okolnosti transakcie.
Finančná správa zverejnila v posledných dňoch na svojom webovom sídle aktualizované informácie v súvislosti s lehotami týkajúcimi sa prvých zdaňovacích období. Prvým zdaňovacím obdobím pre účely dane z finančných transakcií (s výnimkou použitia platobnej karty) je apríl 2025. Oproti všetkým predošlým výkladom a informáciám došlo k zmene výkladu a pohľadu predovšetkým na lehoty v súvislosti so zaplatením a odvedením dane a podaním oznámenia v prípade preúčtovaných nákladov. Na základe aktuálne zverejnenej informácie na portáli Finančnej správy k prechodnému ustanoveniu
§ 13 ods. 3 zákona o dani z finančných transakcií vyplýva, že daň za prvé tri zdaňovacie obdobia (t. j. apríl 2025 – jún 2025) môžu odviesť najneskôr do 31.7.2025 aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi dane z titulu realizácie finančných transakcií na zahraničnom účte, ako aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi dane z titulu vykonávania finančných transakcií na inom ako transakčnom účte.
Prechodné ustanovenie sa ale podľa najnovšieho výkladu neuplatní v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý je platiteľom dane z dôvodu jemu preúčtovaných nákladov, súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka v tuzemsku. V takom prípade sú títo daňovníci povinní zaplatiť daň za mesiac apríl 2025 už do konca mája, resp. do 2.6.2025 a v rovnakej lehote podať oznámenie správcovi dane.
Uvedené sa môže týkať napríklad alokácie nákladov na slovenské stále prevádzkarne, daňovníkov, ktorí v mesiaci apríl zaplatili preúčtované náklady za finančné transakcie, ktoré za nich uhradili tretie osoby, atď.
Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle sprístupnilo elektronické tlačivo Oznámenie o dani z finančných transakcií, ktoré podáva platiteľ dane výhradne elektronicky a ktoré by malo byť sprístupnené po prihlásení u každého daňovníka v sekcii katalógov formulárov na Finančnej správe.
ECB znížila základnú úrokovú sadzbu (úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie) s platnosťou
od 23.04.2025 z pôvodných 2,65 % p. a. na 2,40 % p. a.
Správca dane uplatňuje podľa zákona o správe daní pri výpočte pokút za správne delikty peňažnej povahy a úrokov z omeškania sadzby naviazané na základnú úrokovú sadzbu ECB (ZUS ECB).
Prehľad sadzieb pokút a úrokov uplatňovaných správcom dane podľa § 155 a § 156 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní):
Správny delikt podľa zákona o správe daní | § 155 ods. 1 písm. g)
1x ZUS ECB (min. 3 % p.a.) |
§ 155 ods. 1 písm. h)
2x ZUS ECB (min. 7 % p.a.) |
§ 155 ods. 1 písm. f)
3x ZUS ECB (min. 10 % p.a.) |
Typ sankcie | POKUTA
(napr. za zvýšenie dane v dodatočnom daňovom priznaní) |
POKUTA
(napr. za zvýšenie dane v dodatočnom daňovom priznaní podanom po začatí daňovej kontroly) |
POKUTA (napr. za dorub dane správcom dane) |
23.04.2025 – … | 2,40 % p.a.
(min. 3 % p.a.) |
4,80 % p.s.
(min. 7 % p.a.) |
7,20 % p.a.
(min. 10 % p.a.) |
12.03.2025 – 22.04.2025 | 2,65 % p.a.
(min. 3 % p.a.) |
5,30 % p.a.
(min. 7 % p.a.) |
7,95 % p.a.
(min. 10 % p.a.) |
05.02.2025 – 11.03.2025 | 2,90 % p.a.
(min. 3 % p.a.) |
5,80 % p.a.
(min. 7 % p.a.) |
8,70 % p.a.
(min. 10 % p.a.) |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Typ úroku
podľa zákona o správe daní |
§ 156 ods. 2
4x ZUS ECB (min. 15 % p.a.) ÚROK Z OMEŠKANIA |
23.04.2025 – … | 9,60 % p.a.
(min. 15 % p.a.) |
12.03.2025 – 22.04.2025 | 10,60 % p.a.
(min. 15 % p.a.) |
05.02.2025 – 11.03.2025 | 11,60 % p.a.
(min. 15 % p.a.) |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Finančné riaditeľstvo SR uverejnilo Informáciu k postupu tuzemskej zdaniteľnej osoby pri oneskorenej registrácii pre DPH za platiteľa dane v prípade dosiahnutia obratu 49 790 eur pred 31.12.2024 a žiadosťou o registráciu podanou po 1.1.2025.
Informácia je určená pre tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur pred 1.1.2025 a žiadosť o registráciu za platiteľa DPH podajú oneskorene v roku 2025, po uplynutí 20 dňovej lehoty stanovenej na podanie tejto žiadosti.
Ak dôjde k takémuto oneskorenému podaniu žiadosti, tuzemská zdaniteľná osoba podáva túto žiadosť na „starom“ registračnom formulári, t. j. s označením „REGDPv21 Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia (platná od 01.07.2021)“. Daňový úrad zaregistruje osobu podľa pravidiel platných do 31.12.2024, t. j. po podaní žiadosti vydá rozhodnutie, v ktorom jej určí deň, ktorým sa stáva platiteľom DPH a pridelí zdaniteľnej osobe identifikačné číslo pre DPH.
Informácia tiež uvádza podrobný postup po registrácii za platiteľa DPH v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 85kn ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty (t. j. chronologické podávanie DPH priznania a DPH kontrolného výkazu za každý kalendárny mesiac, určenie zdaňovacích období, práva na odpočítanie DPH a mnoho iného). Súčasťou informácie sú aj praktické príklady; informácia je dostupná na webovom sídle Finančnej správy SR.
Finančné riaditeľstvo SR uverejnilo Informáciu k pojmu „platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“, ktorá je osobitne určená pre všetkých platiteľov DPH, usadených v tuzemsku, ktorí sa registrovali za platiteľov po 31. 12. 2024, ale taktiež aj pre ostatných platiteľov, ktorí takýmto platiteľom dodajú tovar alebo službu v tuzemsku.
Od 01.01.2025 sa v zákone o DPH používa okrem pojmu „platiteľ“ aj nový pojem „platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“. Tento nový pojem je v zákone o DPH použitý len vo vybraných ustanoveniach, predovšetkým v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti.
Podľa § 5a zákona o DPH sa za platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5, považuje platiteľ, ktorý
V nadväznosti na rozdiel medzi pojmami „platiteľ“ a „platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5„ Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle vo zverejnenom aktualizovanom Zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty pri platiteľoch uvádza kolónku ,,Dátum registrácie“, čo je dátum, kedy sa zdaniteľná osoba stala platiteľom (§ 4 ods. 1 písm. a/ až i/ a ods. 7 a 8 zákona o DPH) a taktiež uvádza v kolónke s názvom ,,Platiteľ DPH od“, dátum, kedy sa stala zdaniteľná osoba platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5.
Každý platiteľ, ktorý má postavenie platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, a ktorý v pozícii dodávateľa dodáva inému platiteľovi tovar alebo službu v tuzemsku, pri ktorých sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti (napr. podľa § 69 ods. 11, 12, 15, 16 zákona o DPH), musí tomuto zoznamu venovať veľkú pozornosť. Ak podľa tohto zoznamu v čase dodania tovaru alebo služby má odberateľ postavenie „len“ platiteľa, príslušný tovar alebo službu zdaní dodávateľ bežným spôsobom (s uplatnením DPH na výstupe). Ak však v čase dodania tovaru alebo služby odberateľ bude mať postavenie platiteľa, ktorému je pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, potom dodávateľ pri daných tovaroch a službách môže uplatniť prenos daňovej povinnosti pri splnení ostatných podmienok definovaných v zákone o DPH.
Informácia rozdiely medzi týmito dvoma pojmami a ich aplikáciu v praxi vysvetľuje na niekoľkých názorných príkladoch najčastejšie sa vyskytujúcich v praxi, predovšetkým pri dodaní stavebných prác. Informácia je dostupná na webovom sídle Finančnej správy SR:
Najnovšie rozsudky Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) v oblasti DPH sú:
V predmetnom prípade bulharský daňový úrad vymazal bulharskú spoločnosť zo zoznamu DPH platiteľov, nakoľko počas piatich mesiacov v období od 1. septembra 2013 do 30. júna 2018 nezaplatila priznanú a splatnú DPH. Daňová správa sa odvoláva na tri formálne porušenia pravidiel DPH, ktorými sú oneskorené podanie daňového priznania, oneskorené zaplatenie DPH alebo oneskorené vyhotovenie faktúry s DPH, ktoré stačia na vylúčenie zdaniteľnej osoby zo systému DPH. Na základe vyjadrenia bulharskej spoločnosti predmetná DPH, ktorá bola priznaná, ale nebola zaplatená, sa týkala faktúr vystavených zákazníkovi spoločnosti, ktoré boli predmetom súdneho konania z dôvodu, že zákazník nezaplatil túto DPH Spoločnosti. Spoločnosť však predmetnú DPH správcovi dane po ukončení daňovej kontroly (a teda aj potvrdení oprávnenosti predmetnej DPH) zaplatila.
ESD v prejudiciálnej otázke rozhodol tak, že článok 213 ods. 1 prvý pododsek a článok 273 smernice o DPH, ako aj zásady právnej istoty a proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje možnosť príslušného daňového orgánu vymazať zdaniteľnú osobu zo zoznamu platiteľov DPH z dôvodu, že si táto osoba nesplnila svoje povinnosti v oblasti DPH bez analýzy povahy spáchaných porušení a správania dotknutej zdaniteľnej osoby.
V tejto veci sa jedná o predaj pozemkov v bezpodielovom vlastníctve manželov, ktorí splnomocnili externú spoločnosť na všetky činnosti súvisiace s predajom pozemkov, vrátane rozdelenia pozemkov na menšie parcely a vykonania krokov potrebných na zmenu zápisov v katastri nehnuteľností a pozemkovom katastri, na zmenu označení parciel v územnom pláne (z poľnohospodárskych pozemkov na stavebné pozemky), zabezpečenia verejných inžinierskych sietí, propagáciu parciel u potenciálnych kupujúcich a prípravu dokumentov potrebných na uzavretie notárskych zápisníc o predaji parciel kupujúcim. Daňová správa sa domnievala, že tieto predaje predstavovali ekonomickú činnosť, ktorá mala podliehať DPH, pričom usudzuje, že predmetné pozemky, ktoré boli poľnohospodárskymi pozemkami, boli pred ich predajom zmenené na stavebné pozemky a ďalší pozemok bol zakúpený na výstavbu vnútorných ciest a prístupových ciest k jednotlivým vytvoreným pozemkom.
ESD v prejudiciálnych otázkach rozhodol tak, že článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že za zdaniteľnú osobu na účely DPH, ktorá nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, možno považovať osobu, ktorá predáva pozemok pôvodne tvoriaci jej osobný majetok, pričom prípravou predaja poverí profesionálneho obchodníka, ktorý ako splnomocnený zástupca tejto osoby podnikne aktívne kroky na predaj nehnuteľnosti použitím podobných prostriedkov, aké používa výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby v zmysle tohto ustanovenia. V rámci plnenia spočívajúceho v predaji kvalifikovanom ako ekonomická činnosť v zmysle tejto smernice nebráni tomu, aby sa za zdaniteľnú osobu, ktorá samostatne vykonáva ekonomickú činnosť, považovalo zákonné spoločenstvo tvorené manželmi spoluvlastníkmi, ak je zrejmé, že títo manželia vo vzťahu k tretím osobám spoločne uskutočnili plnenie spočívajúce v predaji pozemkov patriacich do tohto spoločenstva, ktoré predstavuje ekonomickú činnosť, a že uvedené spoločenstvo znáša ekonomické riziko spojené s výkonom tejto činnosti.
Uvedené rozhodnutie potvrdzuje predchádzajúce rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré definujú postavenie zdaniteľnej osoby.
Ak by ste si nevedeli rady s vašimi daňovými alebo účtovnými otázkami, neváhajte nás kontaktovať.
Stiahnite si naše novinky aj v .pdf formáte!
Plynárenská 1
821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov
audit@bpsgroup.sk
Licencia UDVA: 406
Plynárenská 1
821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov
tax@bpsgroup.sk
Číslo osvedčenia: 190/2019
Komenského 361
908 77 Borský Mikuláš
Adresa pobočky:
Plynárenská 1
821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov