1. Návrhy zákonov v oblastí daní predložené do NR SR
V priebehu marca boli do Národnej Rady SR predložené viaceré poslanecké návrhy zamerané na novelizáciu zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty. Výber z nich prinášame nižšie.
Poslanecký návrh na vydanie zákona o licenciách samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO)
Predmetom návrhu je zavedenie osobitného licenčného režimu pre vymedzený okruh SZČO s nižším ročným príjmom, a to pre oblasť verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a dane z príjmov. Počas trvania licenčného režimu by tieto SZČO neplatili preddavky na verejné zdravotné poistenie, nevznikla by im povinnosť doplatku poistného a poistné na verejné zdravotné poistenie by sa považovalo za splnené úhradou licencie. V prípade sociálneho poistenia by SZČO nevzniklo povinné nemocenské ani dôchodkové poistenie, toto obdobie by sa však nezapočítavalo na účely poistenia. V oblasti dane z príjmov by príjmy z podnikania dosiahnuté v licenčnom období boli oslobodené od dane z príjmov a SZČO by si nemohla uplatniť nezdaniteľné časti základu dane ani daňové zvýhodnenia. Zákonom by sa zaviedli dve pásma licencie:
- ak príjem v kalendárnom roku nepresiahne 5 000 eur, výška licencie by bola 1 000 eur,
- ak príjem v kalendárnom roku presiahne 5 000 eur, najviac však 10 000 eur, výška licencie by bola 2 000 eur.
Navrhuje sa aby správa licencie bola zverená správcovi dane, ktorý bude poskytovať potrebné údaje zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni.
Uplatnenie režimu by bolo podmienené splnením zákonných podmienok, najmä oznámením správcovi dane, úhradou licencie, existenciou oprávnenia na výkon činnosti, absenciou registrácie na daň z pridanej hodnoty a žiadnymi nedoplatkami na daniach a poistnom.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2026, pričom licenciu by bolo možné prvýkrát uplatniť na licenčné obdobie začínajúce 1. januára 2027.
Návrh zákona je aktuálne v legislatívnom konaní, pričom o jeho priebehu Vás budeme informovať.
Poslanecký návrh na rozšírenie existujúceho modelu prenesenia daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH na ďalšie vymedzené kategórie služieb
Predmetom návrhu je rozšírenie okruhu plnení, pri ktorých sa má uplatniť prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia, a to na tri kategórie služieb s preukázaným zvýšeným rizikom daňových podvodov medzi platiteľmi dane v tuzemsku. Predložený návrh sa zameriava na skupiny služieb, ktorých vymedzenie vychádza zo štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA):
- služby v oblasti informačných technológií patriace do divízie 62 a triedy 63.11 CPA;
- reklamné služby a služby súvisiace s reklamou patriace do tried CPA 73.11, 73.12 a 73.20 – išlo by najmä o digitálnu reklamu, mediálne nákupy (nákup reklamného priestoru v tlači, rozhlase, televízii), správu reklamných kampaní, sprostredkovanie reklamného priestoru a času, služby prieskumu trhu a verejnej mienky;
- poradenské činnosti a služby patriace do triedy CPA 70.22 „Poradenské služby týkajúce sa riadenia“ – jednalo by sa najmä o všeobecné podnikateľské poradenstvo, strategické a finančné poradenstvo, projektový manažment alebo poradenstvo v oblasti riadenia a optimalizácie procesov.
Zákon by nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia, pričom aktuálne je rovnako v legislatívnom konaní, ktorý pre Vás naďalej sledujeme.
2. Rozsudok Všeobecného súdu EÚ číslo C-436/24 vo veci Lyko Operations AB
V predmetnom prípade švédska akciová spoločnosť Lyko Operations AB (ďalej len „spoločnosť“), predávajúca kozmetické výrobky, chcela zaviesť zákaznícky vernostný program a švédsku daňovú správu požiadala o záväzné daňové stanovisko s cieľom objasniť, ako sa s takýmto programom bude zaobchádzať na účely DPH.
V rámci vernostného programu by zákazníci spoločnosti získavali za každý nákup výrobkov spoločnosti body, ktoré by si pri ďalšom nákupe mohli vymeniť za výrobky z vybraného okruhu produktov (z tzv. „bodového butiku“). Táto výmena by sa mohla uskutočniť len pri opätovnom nákupe takýchto výrobkov. Sortiment výrobkov v bodovom butiku by sa pravidelne aktualizoval a zahŕňal by najmä výrobky nízkej hodnoty. Hodnota výrobku by len výnimočne presiahla 500 švédskych korún (SEK), tzn. približne 50 eur. Výrobky by podliehali rôznym sadzbám DPH (napr. kozmetické výrobky sa zdaňujú sadzbou 25 % a výživové doplnky sa zdaňujú sadzbou 12 %).
Spoločnosť by cenu každého výrobku stanovila v bodoch a ocenenie by bolo v takej výške, aby zákazníci mohli v bodovom butiku získať výrobky zodpovedajúce približne 2 až 10 % ich pôvodných nákupov. Body by nebolo možné vymeniť za peniaze, kupujúci by ich nemohli získať kúpou ani previesť na inú osobu. Výrobky z bodového butiku by nebolo možné získať výmenou za kombináciu bodov a peňazí. Ak by zákazník získané body neuplatnil v lehote do dvoch rokov, možnosť ich uplatnenia by prepadla.
V tejto súvislosti sa Súdny dvor zaoberal otázkou, či sa má pojem „poukaz“ definovaný v článku 30a bode 1 smernice o DPH vykladať tak, že zahŕňa udelenie bodov poskytnutých dodávateľom svojim zákazníkom v rámci zákazníckeho vernostného programu, pričom tieto body sa určujú v závislosti od hodnoty uskutočnených nákupov a zákazníci ich pri ďalšom nákupe používajú na získanie dodatočného tovaru ponúkaného týmto dodávateľom.
Súdny dvor rozhodol, že pojem „poukaz“ definovaný v článku 30a bode 1 smernice o DPH sa má vykladať tak, že nezahŕňa udelenie bodov poskytnutých dodávateľom svojim zákazníkom v rámci zákazníckeho vernostného programu, podľa ktorého sa tieto body určujú v závislosti od hodnoty nakúpených tovarov a ktoré zákazníci pri ďalšom nákupe používajú na získanie dodatočného tovaru ponúkaného týmto dodávateľom, keďže uvedené body nie sú spojené so žiadnou povinnosťou dodávateľa akceptovať ich ako protihodnotu alebo časť protihodnoty za dodanie tovaru. Súdny dvor EÚ teda v podstate konštatoval, že sa jedná o zľavu udelenú obchodníkom pri ďalšom realizovanom nákupe a nejde o jednoúčelový alebo viacúčelový poukaz.
3. Rozsudok Všeobecného súdu EÚ číslo C-521/25 vo veci Aptiv Services Hungary Kft.
V predmetnom prípade Daňové a colné riaditeľstvo v Maďarsku (ďalej len „riaditeľstvo“) vykonalo daňovú kontrolu v spoločnosti Aptiv Services Hungary Kft. (ďalej len „spoločnosť Aptiv“), pri ktorej zistilo, že spoločnosť si v daňových priznaniach k DPH za obdobie od júla do septembra 2021 odpočítala DPH týkajúcu sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnených ešte v rokoch 2016 až 2018. Skutočným dôvodom bolo oneskorené obdŕžanie faktúr spoločnosťou Aptiv vzťahujúcich sa k týmto nadobudnutiam.
Riaditeľstvo odmietlo odpočítanie dane požadované spoločnosťou Aptiv z týchto nadobudnutí a konštatovalo, že spoločnosť Aptiv musí v dôsledku toho zaplatiť daňový dlh zodpovedajúci výške DPH, ktorej odpočítanie bolo zamietnuté.
Daňový orgán druhého stupňa, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti rozhodnutiu uvedeného riaditeľstva, potvrdil toto rozhodnutie, pričom sa domnieval, že spoločnosť Aptiv mohla uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnených v rokoch 2016 až 2018 len prostredníctvom opravného daňového priznania podaného za tieto roky. Tento orgán zároveň uviedol, že za rok 2016 a časť roka 2017 už nebolo možné podať opravné daňové priznanie z dôvodu, že lehota stanovená vnútroštátnou právnou úpravou na podanie takého opravného daňového priznania uplynula.
Súdny dvor EÚ konštatoval, že na základe predložených podkladov spoločnosť Aptiv dostala od svojich dodávateľov faktúry potrebné na uplatnenie svojho práva na odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnené v rokoch 2016 až 2018 až v roku 2021, takže toto právo mohla uplatniť po prvýkrát len v rámci daňových priznaní k DPH podaných za obdobie, počas ktorého skutočne prijala a zaregistrovala tieto faktúry vo svojom účtovníctve. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalej vyplýva, že spoločnosť Aptiv konala v dobrej viere. Okrem toho nebola preukázaná existencia daňového podvodu a štátny rozpočet nebol v prejednávanej veci poškodený z dôvodu správania spoločnosti Aptiv.
Súdny dvor rozhodol, že dotknuté články smernice o DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako aj správnej praxi, podľa ktorých sa odpočítanie dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva odmietne z dôvodu, že zdaniteľná osoba si uplatnila svoje právo na odpočítanie v zdaňovacom období, počas ktorého skutočne dostala faktúry potrebné na uplatnenie tohto práva, ktoré nasledovalo po období, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené, hoci táto zdaniteľná osoba uplatnila toto právo v dobrej viere a v rámci premlčacej lehoty.
4. V krátkosti na záver
- Opätovne upozorňujeme, že v roku 2026 vzniká po prvýkrát povinnosť podávať daňové priznanie k dorovnávacej dani a plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona o dorovnávacej dani voči správcovi dane. Najskorší zákonný termín, ktorý ale bude v praxi pravdepodobne najčastejší, nastane už 30. 6. 2026. Neváhajte nás preto kontaktovať za účelom preverenia si Vašich daňových povinností v tejto oblasti. Bližšie informácie k dorovnávacej dani sme Vám poskytli už v rámci nášho špeciálneho vydania, ktorý sme distribuovali ešte v prvej polovici marca 2026.
- S účinnosťou od augusta 2026 začne platiť nový zákon o obchodnom registri, pričom najdôležitejšou zmenou bude autorizácia vybraných obchodných dokumentov advokátom. Uvedené sa bude týkať najmä zakladateľských listín, spoločenských zmlúv, zmlúv o prevode obchodného podielu, vybraných rozhodnutí valného zhromaždenia, resp. rozhodnutí jediného spoločníka, vybraných dokumentov pri podnikových kombináciách alebo pri cezhraničnej zmene právnej formy. Očakáva sa, že uvedenou zmenou sa docieli vyššia transparentnosť a predíde sa nekalým praktikám.
- Ministerstvo financií SR zverejnilo predbežnú informáciu k návrhu novely zákona o účtovníctve a zákona o štatutárnom audite. Cieľom pripravovaného právneho predpisu je transpozícia článkov 1 až 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/470 z 24. februára 2026, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2013/34/EÚ, (EÚ) 2022/2464 a (EÚ) 2024/1760, pokiaľ ide o určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a určité požiadavky na náležitú starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti, ktoré sa týkajú vykazovania informácií o udržateľnosti. Novela zákona o účtovníctve by mala znížiť administratívnu záťaž v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, a to v nadväznosti najmä na významné zníženie rozsahu účtovných jednotiek s povinnosťou vykazovania informácií o udržateľnosti, zavedenie ochranných opatrení týkajúcich sa obmedzenia poskytovania informácií pre účtovné jednotky, ktoré sú v hodnotovom reťazci vykazujúcich podnikov, ale neprekračujú počet zamestnancov 1 000 a umožnenie účtovným jednotkám s povinnosťou vykazovania informácií o udržateľnosti podľa súčasnej právnej úpravy za účtovné obdobia začínajúce medzi 1. januárom 2025 a 31. decembrom 2026 tieto informácie neuvádzať, ak neprekračujú určité veľkostné podmienky ustanovené touto smernicou. Novela zákona o štatutárnom audite by mala zaviesť prechodné obdobie pre audítorov a audítorské spoločnosti z tretích štátov v nadväznosti na požiadavky cit. smernice týkajúce sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Ministerstvo financií SR okrem toho plánuje úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, napríklad v zákone o štatutárnom audite by malo ísť o úpravu výšky poplatkov platených Úradu pre dohľad nad výkonom auditu vybranými subjektami verejného záujmu, subjektami osobitného významu a audítorskými spoločnosťami, v dôsledku vplyvu inflácie za posledné roky. Predbežnú informáciu nájdete na tomto
