1.  Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby

Vzhľadom na blížiaci sa termín na podanie daňových priznaní dávame do pozornosti povinnosť platenia preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby.

Výška preddavkov na daň a lehoty ich platenia

Obdobne ako v predchádzajúcom zdaňovacom období sa v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) preddavky platia nasledovne:

• ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla sumu 16 600 Eur, daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na daň, ktoré sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca,
• ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla sumu 5 000 Eur a nepresiahla sumu 16 600 Eur, daňovník platí štvrťročné preddavky na daň, ktoré sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

Pre úplnosť, uvedené hranice platia aj pre fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň rozhodnutím, preddavky na daň z príjmov právnickej osoby neplatí:

• daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 5 000 Eur,
• daňovník v likvidácii alebo v konkurze,
• daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie.

Platenie preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania

Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2025 (tzn. do 31. 3. 2026, za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024. To znamená, že daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 pokračuje v platení preddavkov z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024.

Pri hospodárskych rokoch sa postupuje analogicky.

Platenie preddavkov na daň po lehote na podanie daňového priznania

Preddavky na daň v zdaňovacom období roka 2026 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2025, tzn. po 31. 3. 2026 (za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025, t. j. pri použití sadzby dane platnej pre rok 2025 vo výške 10 %, 21 %, resp. 24 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov.

Prípadný nedoplatok na preddavkoch za obdobie časti roka 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 (napríklad za obdobie 1–3/2026) nie je potrebné doplácať. O preplatok, naopak, môže daňovník požiadať na základe písomnej žiadosti alebo sa tento preplatok použije na budúce splatné preddavky.

Tip: Neviete si poradiť s daňami vašej spoločnosti? V našej Službe Dane vám zabezpečíme Prípravu daňových priznaní k dani z príjmov (PO/FO), DPH, k dani z motorových vozidiel, ale aj ostatné služby.

2.   Rozsudok Všeobecného súdu EÚ číslo T-689/24 vo veci I.S.A.

V predmetnom prípade je spoločnosť I.S.A. podliehajúca DPH v Poľsku v rámci svojich činností považovaná za nadobúdateľa a následného predajcu tovaru. Spoločnosť I.S.A. sa obrátila na daňovú správu so žiadosťou o individuálny výklad daňového práva v oblasti DPH s cieľom zistiť, či má právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe uvedenej na riadne vystavených faktúrach za nákup plynu a elektrickej energie v prípade, keď faktúry dokumentujúce nákup v príslušnom zdaňovacom období obdržala až v nasledujúcom zdaňovacom období, najneskôr však v deň podania daňového priznania.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo zo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice o DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, ak zdaniteľné osoby, ktoré ho chcú uplatniť, spĺňajú tak hmotnoprávne, ako aj formálne náležitosti alebo podmienky, ktorým toto právo podlieha.

Podľa článku 167 smernice o DPH právo na odpočítanie dane vzniká v okamihu, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná, pričom táto daňová povinnosť v okamihu dodania tovaru alebo poskytnutia služby.

V tomto kontexte je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi a formálnymi podmienkami upravujúcimi právo na odpočítanie dane, keďže podľa ustálenej judikatúry základné zásady neutrality DPH a proporcionality vyžadujú, aby odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci určité formálne náležitosti neboli splnené. Súdny dvor EÚ tiež spresnil, že nedodržanie formálnych náležitostí, ktoré bolo možné opraviť, nie je takej povahy, aby spochybnilo riadne fungovanie systému DPH. Toto právo na odpočítanie teda vzniká nezávisle od držby faktúry, ktorá predstavuje len formálnu požiadavku týkajúcu sa jeho výkonu.

Všeobecný súd EÚ rozhodol tak, že zdaniteľná osoba si môže uplatniť právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe v daňovom priznaní podanom za obdobie, v ktorom splnila hmotnoprávne podmienky na uplatnenie tohto práva, aj v prípade, že v tomto období ešte neobdržala príslušnú faktúru, pričom faktúru dostala ešte pred podaním tohto daňového priznania.

3. Rozsudok Všeobecného súdu EÚ číslo T-638/24 vo veci Finanzamt Österreich v. D GmbH.

V predmetnom prípade rakúska spoločnosť D nadobudla tovar od dodávateľov usadených v Rakúsku (ďalej len „dodávatelia“), ktorý bol z Rakúska prepravený do iných členských štátov. V rámci týchto nadobudnutí oznámila dodávateľom svoje rakúske identifikačné číslo pre DPH. Dodávatelia na faktúrach týkajúcich sa dodania uvedeného tovaru uviedli rakúsku DPH. Na účely svojich daňových priznaní sa spoločnosť D domnievala, že táto DPH je odpočítateľná a na druhej strane, že predmetné nadobudnutia neboli nadobudnutiami v rámci Spoločenstva zdaniteľnými v Rakúsku.

Rakúska daňová správa v rámci daňovej kontroly vydala spoločnosti D daňové výmery k DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2011 až 2015, ktoré sa týkali vyššie uvedených transakcií. Daňová správa dospela k záveru, že predmetné transakcie predstavujú nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20 prvého odseku smernice o DPH. Podľa zistení daňovej správy, spoločnosť D na účely uvedených transakcií použila svoje rakúske identifikačné číslo pre DPH, pričom nepreukázala, že nadobudnutia podliehali DPH v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Daňová správa na základe uvedeného rozhodla, že nadobudnutia sú zdaniteľné v Rakúsku v súlade s národným ustanovením, ktorým sa preberá článok 41 smernice o DPH.

Okrem toho sa daňová správa domnievala, že príslušné dodania v rámci Spoločenstva mali byť oslobodené od DPH a z tohto dôvodu dodávatelia nesprávne vystavovali faktúry s DPH. Dodávatelia však mali povinnosť DPH zaplatiť, pretože podľa národného ustanovenia, ktorým sa preberá článok 203 smernice o DPH, daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. V tejto súvislosti daňová správa zamietla spoločnosti D nárok na odpočítanie DPH na vstupe uvedenej na dotknutých faktúrach.

Všeobecný súd EÚ rozhodol, že články 40, 41 a 203 smernice o DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že predmetom DPH je nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom sa začalo odoslanie alebo preprava tovaru, z dôvodu, že nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie pod identifikačným číslom pre DPH prideleným týmto členským štátom, ak je takéto nadobudnutie spojené s dodaním tovaru v rámci Spoločenstva oslobodeného od DPH, ku ktorému existuje v uvedenom členskom štáte daňová povinnosť podľa pravidla článku 203 uvedenej smernice z dôvodu nesprávnej fakturácie DPH za toto dodanie.

Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ potvrdzuje potenciálne riziko dvojitého zdanenia v zmysle ustanovení § 17 ods. 1 a 2 zákona o DPH v prípade chybného posúdenia / nastavenia DPH transakcií.

4. Poukázanie podielu zaplatenej dane rodičovi

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený poukázať podiel zaplatenej dane:

• do výšky 2 % ním určenej právnickej osobe podľa § 50 ods. 4 ZDP (zjednodušene neziskovej organizácii, ktorá je pre daný rok oprávneným príjemcom) alebo do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období vykonával dobrovoľnícku činnosť,
• vo výške 2 % ním určenému rodičovi podľa § 50aa ZDP.

Po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2025 má teda daňovník, ktorý je fyzickou osobou, možnosť poukázať podiel zaplatenej dane v úhrne 6 % (resp. 7 %, ak vykonával dobrovoľnícku činnosť), a to 2 % (resp. 3 %) vybranej neziskovej organizácii, 2 % jednému rodičovi a 2 % druhému rodičovi.

Za rodiča daňovníka pre tieto účely sa považuje fyzická osoba, ktorá je k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane, poberateľom starobného dôchodku (pozor, nie predčasného), poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľom invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku

Poukázanie podielu zaplatenej dane môže daňovník (fyzická osoba) poukázať prostredníctvom:

• vyhlásenia, ktoré je súčasťou daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby; alebo
• vyhlásenia na samostatnom tlačive, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Vyhlásenie na samostatnom tlačive sa podáva správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia.

Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti od 1. 1. 2026 určilo dva nové vzory tlačív, ktoré sa používajú v súvislosti s poukázaním podielu zaplatenej dane:

1. „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 a 50aa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti“ – V2Pv25_1,
2. „Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)“ – V2Pv25_P.

5.  V krátkosti na záver

• Novelou zákona č. 384/2025 Z. z.o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou od 28. februára 2026 posúva povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu v sume nad  1 Eur z 1. marca 2026 na 1. máj 2026.
• Ministerstvo financií SR zverejnilo oznámenie č. MF/005715/2026-721 o vydaní doplnenia k poučeniu na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ B a k poučeniu na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Oznámenie nájdete na tomto linku pod príspevkom č. 7. Doplnenia v oboch poučeniach sa týkajú uplatnenie § 30ca ZDP, ktorý upravuje odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu a v prípade dane z príjmov právnickej osoby aj § 52zzz ZDP, ktorý upravuje postup pre platbu minimálnej dane pre daňovníka, ktorý v kalendárnom roku 2024 zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok.
• Finančné riaditeľstvo SR na základe oficiálnej komunikácie s kompetentným orgánom Nemecka vydalo Informáciu k potvrdzovaniu tlačív vydaných nemeckou daňovou správou. Účelom predmetných tlačív je umožniť daňovníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky, čerpať daňové výhody na území Nemecka rovnako ako rezident Nemecka za predpokladu, že spĺňa podmienky ustanovené vo vnútroštátnej daňovej legislatíve Nemecka. Splnenie daných podmienok posudzuje nemecký správca dane. Informácia je uverejnená na tomto linku.