Dohoda o brigádnickej práci študentov
Novelizovaný zákon č. 211/2001 Z. z. Zákonník práce umožnil za určitých podmienok pracovať aj fyzickým osobám starším ako 15 rokov, ktoré nemajú skončenú povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka u väčšiny študentov končí 31. augusta prvého ročníka strednej školy. To znamená, že veľa žiakov nemohlo pracovať počas letných prázdnin medzi prvým a druhým ročníkom strednej školy. Od 1. marca 2021 môžu pracovať aj študenti s nedokončenou povinnou školskou dochádzkou a vykonávať ľahké práce. Zamestnávateľ však na uzatvorenie pracovného vzťahu s takouto osobou musí získať povolenie od inšpektorátu práce.
Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Študenti, ktorí riadne ukončili štúdium na strednej škole alebo na prvom stupni vysokej školy a plánovali pokračovať v štúdium, nemohli počas letných mesiacov vykonávať práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a to z toho dôvodu, že riadnym ukončením štúdia strácali tieto osoby štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta vysokej školy. Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. marca 2021 túto situáciu rieši tak, že za žiaka strednej školy sa bude považovať aj osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole až do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Rovnako tak za študenta dennej formy vysokoškolského štúdia sa bude považovať osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy tak bude možné týmto osobám pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Home office, domácka práca a telepráca
Čo sa mení v podmienkach domáckej práce?
Ak je dohodnutá a vykonávaná domácka práca alebo telepráca, tak:
- Nebudú platiť ustanovenia o prestojoch okrem prípadov, za ktoré je zodpovedný zamestnávateľ.
- Musia byť dodržané aj súčasné vhodné opatrenia pre výkon práce zo strany zamestnávateľa, ale pribúda povinnosť zamestnávateľa:
- uhradiť zvýšené náklady zamestnanca (používanie vlastného vybavenia, nástrojov, zariadenia)
- umožniť zamestnancovi prístup k zvyšovaniu kvalifikácie rovnako, ako keby prácu vykonával na pracovisku.
- Zamestnanec je povinný, ak pracuje z domu, okamžite informovať zamestnávateľa, ak príde k nejakým technickým problémom, ktoré mu neumožňujú výkon práce (nefunkčné vybavenie, zlyhanie internetového pripojenia a podobne).
- Takýto zamestnanec nesmie byť nijakým spôsobom znevýhodňovaný oproti zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu na pracovisku.
Stravný lístok či finančný príspevok?
Zásadná zmena nastala v stravovaní zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v zariadení iného zamestnávateľa, musí umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím stravných lístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ je následne povinný rešpektovať voľbu zamestnanca, ten ale nemôže zmeniť svoje rozhodnutie kedykoľvek, ale najskôr po uplynutí 12 mesiacov.
Zároveň stále platí, že nárok na poskytnutie stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže poskytnúť ďalšiu stravovaciu poukážku alebo finančný príspevok na stravovanie.
Finančný príspevok na stravovanie je i naďalej poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Zároveň sa finančný príspevok na stravovanie poskytuje tiež zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu alebo teleprácu, ak mu zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. ak by takáto forma stravovania bola v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Výška sumy finančného príspevku
Suma finančného príspevku na stravovanie, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom, je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Najnižšia suma príspevku za jednu stravovaciu jednotku teda musí byť 2,11 Eur, zamestnávateľ ale môže poskytovať aj vyššiu sumu, pretože horná hranica príspevku obmedzená nie je. Avšak do daňových výdavkov si zamestnávateľ môže dať maximálne sumu 2,81 Eur za jednu stravnú jednotku.
Okrem sumy, ktorou zamestnancovi prispeje zamestnávateľ na stravovanie, môže zamestnanec dostať aj príspevok na stravovanie z prostriedkov sociálneho fondu, ktorý tiež nie je ohraničený výškou – netreba ale zabúdať na to, že musí byť poskytnutý v rovnakej výške pre každého zamestnanca a samozrejme s ohľadom na výšku finančných prostriedkov v tomto fonde.
A dobrá správa nakoniec – finančný príspevok na stravovanie sa na strane zamestnanca nezdaňuje, ani sa z neho neplatia sociálne a zdravotné odvody v prípade, ak jeho výška nepresiahne 2,81€.